Grossglockner

Grossglockner -  v preklade Veľký zvonár - je s výškou 3798 m.n.m  najvyšší vrch v Rakúsku a najvyšší vrch v Alpách východne od Brennerského priesmyku. Vrchol sa nachádza v skupine Glockner, ktorá patrí do Vysokých Taur, na hraniciach rakúskych spolkových krajín Korutánsko a Tirolsko. Z geologického pohľadu je masív Grossglocknera tvorení rulou. So severnej strany sa pod kopcom vinie  najväčší ľadovec v Rakúsku Pasterze. Vrchol v tvare pyramídy priťahoval horolezcov od nepamäti. Prví  vystúpili na jeho vrchol Rakúšania - bratia Sepp a MArtin Klotz a Martin Reicher v roku 1800. Dnes je na vrchole umiestnený mohutný pozlátený kríž z nápisom „Na slávnostnú pamiatku rodinnej oslavy 25. Výročia svadby ich Veličenstva cisára Františka Jozefa II. a cisárovnej Alžbety, ktorú oslávil vďačný ľud Rakúska. Postavené Rakúskym Alpským klubom“. A v strede kríža je ešte odkaz na pamiatku padlým členom Rakúskeho klubu v prvej svetovej vojne. Monumentálny kríž je uchytený 4 oceľovými lanami do strán. V prípade blížiacej sa búrky silne odporúčam nepribližovať sa.

Na Grossglockner nie sú žiaden legislatívne obmedzenia pre pohyb ľudí. Môžu naň vystúpiť horolezci úplne samostatne. Pri komerčných výstupoch je ale legálny výstup len s certifikovaným vodcom IFMGA. Pri dobrých podmienkach v lete môže horský vodca zobrať na lano na trase Normalweg max. 3 osoby, Na všetkých ostatných trasách a v prípade zimných podmienok aj na normálke max. 2 osoby. 

 
Normalweg - obtiažnosť UIAA II, PD+, dĺžka 9 km, prevýšenie 1860 m (z parkoviska)
Jednoznačne najpopulárnejšia výstupová trasa. Zároveň sa využíva ako zostupová trasa po vylezení akejkoľvek inej cesty vedúcej na vrchol Grossglocknera. Logická línia z juhu začínajúca prechodom ľadovca Ködnitzkees. Trasa vyššie prechádza na skalným  ramenom Kampl, zaistená  oceľovým lanami na chatu Erzherzog Johan. Trasa ďalej prechádza  cez Adlersruhe (Orlov odpočinok) do východnej steny, kde hľadá jej slabiny v skalných žľaboch, vychádza na vrcholový hrebeň ktorým vyjde na predvrchol Kleinglockner (3770 m.n.m.) a cez sedlo až na hlavný vrchol  vo výške 3 798 m.n.m. Zostupuje sa rovnakou trasou aj späť. Trasu odporúčam rozdeliť na 2 až 3 dni.
 
Výstup cez hrebeň Stüdlgrat, | náročnosť AD, III+ UIAA | prevýšenie samotného hrebeňa 550 m, orientačný lezecký čas 3  až 5 hodín
Stüdlgrat je klasická  skalná  horolezecká túra nižšej obtiažnosti vedúca po hrebeni.  Prístup pod samotný hrebeň je od chaty Stüdlhütte (2802 m n. m.) po horskom chodníku a vyššie po ľadovci Teischnitz (trhliny !). Trasa sleduje celý čas hrebeň Studl, v niektorých miestach prechádza na jeho pravú alebo ľavú stranu. Treba sledovať oblezenú skalu.  Ťažšie úseky sú vybavené fixným istením alebo hrubými fixnými lanami, ktoré výrazne znižujú pôvodnú lezeckú obtiažnost a uľahčujú postup. Hrebeň končí až na samotnom hlavnom vrchole. Zostup klasickou cestou – Normalweg. Túto trasu odporúčam liezť len pri dobrej predpovedi počasia. Návrat touto trasou spať môže byť pre menej skúsených horolezcov problematický.
 
Pallaviciniho kuloár / Pallavicinirinne - náročnosť III UIAA | D, 55° v hornej časti ľady do 70°, prevýšenie od nástupu z bivaku glocknerbiwakschachtel 600m,
Pallaviciniho kuloár – prvovýstup  z roku 1876 uskutočnený a pomenovaný po grófovi Pallavicini a horských vodcoch- H.Tribusser, G. Bäuerle, J.Kramse. Jedná sa  o klasickú snehovo-ľadovo-mixovú  túru po celý čas sledujúca výrazný kuloár (rinne) v severnej stene Grossglocknera.  Končí vo výrazom sedle na vrcholovm hrebeni, len 30 metrov pod hlavným vrcholom. Veľkolepá túra ktorú má väčšina alpinistov na „to do - liste“. Kľúčové pri preleze je trafiť sa dobrých lezeckých podmienok- tvrdý snehoľad je ideálny, naopak veľa čerstvého snehu predstavuje obrovské lavínové riziko. V lete je táto trasa prakticky objektívne nebezpečná koli padajúcim skalám a chýbajúcemu snehu a ľadu. Pallavicini rinne je možné aj zlyžovať, ide ale o veľmi strmé lyžovanie v sklonoch do 55°vhodné len pre veľmi skúsených a technicky zdatných skialpinistov.
 
Mayerlrampe - náročnosť D+, III, 70°, 580 m prevýšenie od nástupu pod stenou
Cesta v severnej stene – v pravej časti steny – klasická ľadovo mixová túra, menej objektívne nebezpečná ako Pallaviciniho žľab, často v dobrých lezeckých podmienkach. Nástup do cesty z biwaku, lezenie po prekonaní okrajovej trhliny začína v mierne strmom snehom svahu o sklone 50°200 metrov,trasa odbočuje logicky mierne doľava do strmého ľadového terénu – 5 dĺžok v sklone 60° až 70°. Exit cesty je na vrcholovom hrebeni pri veži Glocknerhorn. Odtiaľ po vrcholom hrebeni v mixovom teréne do obtiažnosti III+ 2 hodiny na hlavný vrchol. Zostup najjednoduchšie normálkou na chatu Erzherzog-Johann hütte.