Matterhorn

Zhrnutie
Matterhorn (Monte Cervino) nie je najvyšší, ale určite  jeden z najikonickejších a najrozpoznateľnejších vrchov na svete. Nachádza sa vo Valiských Alpách, na hranici medzi Švajčiarskom a Talianskom. Svojím takmer symetrickým pyramídovým tvarom je neprehliadnutelným. Štyri hrebene a štyri steny Matterhornu sú takmer dokonale zladené so svetovými stranami (sever, východ, juh a západ).

Prvý úspešný výstup na Matterhorn sa uskutočnil 14. júla 1865 pod vedením Edwarda Whympera cez hrebeň Hörnli. Tento výstup znamenal významný moment v histórii horolezectva, ale skončil tragicky, keď štyria zo siedmich horolezcov počas zostupu zahynuli. Roztrhnuté lano tejto výpravy sa nachádza v múzeu v Zermatte. Každopádne tento prikopnícky čin otvoril cestu na vrchol, na ktorý sa v dnešnej dobe dostanú každý rok 100 ky dobre pripravených horolezcov.

Náročnosti a trasy
 
Náročnosti vždy závisia od zvolenej trasy. Tu sú tie hlavné hreben:
 
● 1. trasa - Hörnli (nemecký Hörnligrat): Severovýchod – považovaná za najjednoduchšiu a najobľúbenejšiu trasu, 1200 metrov prevýšenia z chaty Hornli, alpská náročnosť AD, UIAA náročnosť III na skale (s použitím fixných lán), 45 * na snehu/ľade
●2. trasa - Lion (Leone): Juhozápadný hrebeň – talianska trasa a zvýšenie obtiažnosti oproti Hörnli, 650 metrov prevýšenia z chaty Carell. Alpská náročnosť AD+, UIAA náročnosť III na skale (s použitím fixných lán), 45 * na snehu/ľade
● 3. trasa- Zmutt : Severozápadný hrebeň – alpská náročnosť TD (veľmi náročná), UIAA náročnosť okolo VI, bez chaty!
● 4. trasa - Furggen (Furggengrat): Juhovýchodný hrebeň – najnáročnejšia trasa, alpská náročnosť TD (veľmi náročná), náročnosť UIAA okolo VI, bez chaty!

Všetky tieto trasy predstavujú skalné lezenie po hrebeni a v stene, horné časti kopca sú pokryté snehom/ľadom aj v lete, dlhý výstup (hore a dole za jeden deň!), horné časti sú všetky veľmi exponované, v niektorých častiach náročná orientácia. Najstrmšie časti na hrebeňoch Lion a Hornli sú vybavené hrubými fixnými lanami a tiež niektorým fixným vybavením na trase (nity, skoby), niektoré skoby sú mimo trás (omyly- nepožívať !!!). Stále je potrebné držať sa vychodnej trasy, každé odbočenie mimo predstavuje zvýšené riziko spúšťania skál a pádu!

Leto je zvyčajne najlepší čas na výstup. Na klasických trasách ste rýchlejší, keď tam nie je sneh a väčšinu trasy zvládnete bez mačiek. Vrchol je takmer vždy pokrytý snehom/ľadom. Výnimkou je  severná stena, kde potrebujete na rýchly a bezpečný postup dobré zimné podmienky – tvrdý sneh a ľad. Tam je väčšionou ideálna podmienka začiatkok a koncom zimy (november, december a marec apríl)