Piz Badile

Trasy:

• Prvý výstup na vrchol južným hrebeňom – dnešnou normálkou z Talianskej strany uskutočnili v r. 1867 W. A. B. Coolidge a horskí vodcovia F. Dévouassoud a H. Dévouassoud,  obťažnosť II.
• Prvovýstup severnou hranou (populárna Nordkante alebo Badilekante) je z r. 1923 (W. Risch a A. Zürcher), obtiažnosť V-, a  patrí k najkrajším alpským klasickým lezeckým túram.
• Prvovýstup severovýchodnou stenou – dnes  Cassionova cesta vykonali v r. 1937 za 3 dni talianski elitní lezci  R. Cassin, G. Esposito, V. Ratti, ku ktorým sa v stene pridali dvaja mladí lezci z Como. Obťažnosť cesty (V+/A0 alebo VI+).
• V severovýchodnej stene a severnej stene vedie viacero dalších ale velmi náročných horolezeckých výstupov pre velmi skúsené družstvá

Charakteristika výstupových trás
 
Tu spomeniem len 2 najpopulárnejšie – obe zo Švajčiarskej strany, spolu s nástupom, zostupom a návratom treba u oboch ciest počítať s min. 3 dnami !
 
Nordkante – obtiažnosť V (5a) lezecká dĺžka 1000 m, lezecký čas 6-8 hod.na vrchol + 1,5 hod nástup z chaty,  jeden z najveľkolepejších  hrebeňových výstupov v Alpách, superklasika ktorá by nemala chýbať na vašom zozname. Čaká na vás viac ako 1 000 metrov vynikajúceho lezenia na pevnej žule (30 lanových dĺžok)
Cesta až na niekoľko výnimiek sa vždy sleduje hranu. Ak hranu opúšťa tak vždy do západnej steny (doprava) a vždy sa hneď vracia spať na hranu. Nikdy nenaliezajte to hladkej a strmej severovýchodnej steny(vľavo) . Čiže pri  opúšťaní hrany vždy odbočte doprava na západnú stenu a čo najrýchlejšie sa na ňu vráťte. Jedine na predvrchol, kde sa hrebeň začína pokladať , sa hrebeň obchádza na východnej (ľavej) strane. Stanoviská sú vybané fixnými oistiacimi bodmi (kruh alebo nit), v ťažších lezeckých úsekoch nájdete aj postupové istenia. Ľahšie úseky odporúčam koli rýchlejšiemu postupu liezť súbežne s priebežním postupovým istením medzi lezcami.
 
Cassinova cesta – 800 m,  obtiažnosť VI (6a ) TD, 21 lezeckých dlĺžok po napojenie sa na Nordkante na vrcholovom hrebeni, odtial 4-5 dĺžok v lahšo teréne na vrchol. Leznie v super kvalitnej žule, orientačne náročné, s dlhými odlezmi od istenia, väčšinou po vlastnom istení, štandy vybavené fixným materiálom (borháky, nity). Po dolezení odporúčam prespať v bivakovacej búde na hlavnom vrchole a druhý deň zostúpiť, v prípade časovej rezervy zlanovať cestou Nordkante (orientačne náročné) spať na švajčiarsku stranu.
 

Kedy je najlepšie obdobie na výstup?

Keďže sa jedná o výlučne skalné lezenie tak vhodným období je leto a jeseň do príchodu prvého sneženia. V závislosti od ročného obdobia a počasia (hlavne na začiatku leta) na vás môžu na prístupe pod stenu zo švajčiarskej strany čakať snehové polia (mačky a čakan sa hodia )